Desítka s: Mino Debnar

By Peak Design CZ/SK Deník

March 1^st, 2021

Mino je fotograf a videomaker z Bratislavy. Vizuální tvorbu nikdy nestudoval, ale vždycky ho lákala. Zajímalo ho, jak se díky ní dá vyprávět - cokoliv! Po skončení studia na Slovenské technické univerzitě se do focení obul naplno a chvíli poté dostal příležitost spolupracovat s klienty jako AirExplore, CEWE, Fokus, Lidl, Lenovo, Red Bull, Renault, Tatra banka ad.! Nedlouho spolupracuje i s námi :).

Mino se snaží spojovat komerční projekty s cestováním, během kterého naplno poznává místní kulturu a lidi. “Pre mňa bola fotografia vždy vstupenkou, ako spoznávať nových ľudí a cestovať po svete. Dáva mi možnosť dostať sa na miesta, kde by som sa inak nedostal. Za tie roky ma sprevádzala po rôznych kontinentoch a mal som možnosť spolupracovať s viacerými firmami a značkami. Dáva mi slobodu, ktorú som vždy chcel mať. Za to všetko som vďačný Bohu. S okom v hľadáčiku pozorujem svet a mením okamihy na večnosť.” říká Mino a dodává, jaké byly jeho začátky: “Raz mi priateľ povedal, že dobrá fotka má buď príbeh, alebo zachytáva moment. Či už ide o komerčné fotenie alebo voľnú tvorbu, snažím sa do fotky dostať môj pohľad. Inšpiráciou mi boli Steve McCurry, Annie Leibovitz a Joey Lawrence. Verím, že vďaka nim som si vybudoval štýl, ktorým dnes fotím.”

Do full-time focení ses tedy vrhnul hned po studiích, jaké byly tvé začátky?

Tým, že som začal fotiť ešte počas školy, mohol som si dovoliť experimentovať. Začiatky boli pestré, veľa krát to nebolo podla mojich predstáv, ale nevzdával som sa. V poslednom ročníku ma fotenie už v podstate živilo. Od začiatku to išlo cez kontakty. Kamoš povedal kamošovi a ten zase kamošovi. Myslím, že tomu pomohlo aj to, že pôsobím v hlavnom meste a je tu viac príležitostí.

Jak se člověk dostane k tak velkým klientům jako Red Bull, Lidl, Lenovo, Renault ad.?

V prvom rade by som povedal, že človek už musí mať nejaké portfólio. Ideálne ukážku prác, ktoré sú podobné predstave klienta. Nikomu sa nechce riskovať a ísť do spolupráce s neskúseným fotografom. Mne v tomto pomohli projekty, ktoré som si sám zadal. Napríklad editoriály. Pri svojich vlasných súkromných foteniach som si mohol dovoliť riskovať a poučiť sa z chýb. A keď prišiel klient, už som vedel čo a ako. Alebo som sa tak aspoň tváril, haha.

Editorialy! Tohle slovo teď vidíme všude… o jaké focení se tedy jedná a proč se fotí?

Pre mňa editoriály predstavujú sériu fotiek, ktoré dokopy rozprávajú príbeh. Osobne mám veľmi rád editoriály a vždy, keď mám trochu viac času, vymyslím si niečo vlasné. Vlastné editoriály majú obrovskú výhodu - nikto vám do toho nekecá.

Komerční focení se ti dařilo spojovat i s cestováním, nebylo náročné poznávat krajiny, v nichž jsi fotil pracovně?

Bolo, ale vždy sa vedel spraviť kompromis. Napríklad som požiadal, aby mi presunuli let domov na neskoršie a ja som mohol ostať dlhšie v zahraničí. Niekedy tá komerčná časť iba dopĺňala moje cesty a bolo to prirodzené. Zrazu to cestovanie malo ďalšiu pridanú hodnotu. Na mnohé miesta by som sa v živote nedostal, keby nešlo o nejakú spoluprácu alebo platenú zákazku.

Co pro tebe cestování znamená a jak jsi to měl s cestováním se svou rodinou v roce 2020?

Niekde som čítal, že svet je ako obrovská kniha a kto necestuje, vidí iba úvodnú stranu. Cestovanie na vlastnú päsť mi dáva obrovskú slobodu. Neviem si predstaviť, že by som sa ocitol v nejakej exotickej krajine a na 7 dní dopredu by som mal pripravený program. Všetko by bolo nalinajkované. Podla mňa by to zabilo celú esenciu samotného cestovania. Keď nie je nič isté, hocičo sa môže stať. O tom je dobrodružstvo.

Moc sme toho v trojich nepocestovali. Hneď ako mal Oliver pár mesiacov, začala sa situácia vo svete rapídne zhoršovať a rozhodli sme sa počkať. Veríme, že toto leto to už bude lepšie a aspoň to trochu dobehneme :).

Jak se rok 2020 dotknul komerčního focení?

Na začiatku roka nikto z nás ani len netušil, ako rok 2020 bude vyzerať. Ja som sa vrátil začiatkom marca z NYC, kde som vytváral content pre jednu firmu. To bola moja posledná väčšia cesta do zahraničia. Na Slovensku sa komerčné projekty vďaka online a sociálnym sieťam aj naďalej fotili. Značky a firmy museli komunikovať, eshopy zaznamenali obrovský nárast a produkcie prebiehali v menšom počte ľudí na pľaci. Svet sa tak úplne nezastavil, ako by sa mohlo zdať.

Ty ale nejsi jen fotograf, jsi i videomaker, není obojí dohromady příliš náročné?

Možno to mnohých prekvapí ale v tejto dobe mnoho firiem a značiek hľadajú “hybrid” tvorcov. Hlavne keď ide o jednoduchšiu produkciu, človek čo ovláda oboje remeslá má výhodu. S fotkou som začínal. Učil som sa kompozíciu, nastavenie foťáku a prácu so svetlom. To všetko som neskôr využil aj vo videu. Video ma zase naučilo povedať príbeh. Rozobrať situáciu do jednotlivých záberov (rozzáberovať si to) a osvojiť si strih. Pouzívam techniku, ktorá mi umožnuje tvoriť oboje.

Co bys poradil začínajícím fotografům a videomakerům, jak se mohou v dnešní době prosadit?

Aby sa nevzdávali. Treba sa neustále posúvať a zlepšovať. Doba v ktorej sa momentálne nachádzame nám praje viac ako kedykoľvek predtým. Taktiež je fajn, keď všetky peniaze nevrazia do techniky, ale niečo investujú aj do vzdelania. Napríklad workshopy, knihy alebo kurzy. Treba však rátať s tým, že je to beh na dlhú trať. Myslím, že talent z toho celého tvorí len 10 %, zvyšok je drina :).

Mino, dívali jsme, že hodně pomáháš tam, kde je to potřeba. Proč je starost o ostatní důležitá?

Áno, mám veľmi rád prácu pre rôzne NGO a charity. Pramení to z toho, čo žijem a čomu verím. Za mnohé veci vo svojom živote som vďačný a nevymenil by som ich. Beriem to ako aj istý druh zodpovednosti. Nikto nemôže pomocť všetkým, ale každý môže pomôcť niekomu.

Děláš toho opravdu hodně, do toho rodina, jak řešíš případný přetlak?

Pri tomto druhu práce je vyhorenie veľmi časté a snažím sa mu predchádzať. To robím prostredníctvom offline režimu. V poslednej dobe som sa vrátil ku knihám a je to super! Alebo si pozriem nejaký film, či si zahrám hru na konzole, alebo idem do prírody.