Capture. Anglický výraz pro "zachycení" určitě všichni znáte. Dost možná ho znáte ve spojení s prvním a vskutku ikonickým Peak Design produktem, který umožňuje nosit fotoaparát jednoduše a vždy po ruce. Tentokrát jsme se ale rozhodli stejně pojmenovat seriál o vzniku fotografií – vždyť takové fotografování v jádru je. Zachycení momentu, několika málo setin vteřiny, ze kterých se stane obraz, který dokáže vyprávět velmi dlouhý příběh. Vítejte u prvního dílu.
Málokterá fotografická disciplína vyžaduje tolik trpělivosti, čekání a odhodlání, jako právě fotografování zvířat. Dny (nebo někdy i roky) plánování, hodiny čekání a pak – jedno zachycení. Příběh hned několika svých snímků vám bude vyprávět fotograf Tomáš Hulík. A představí se sám:
Som fotograf, filmár a environmentalista. Fotografii a následne prírodopisnému filmu som sa začal venovať už pred 30 rokmi, ešte počas štúdií na gymnáziu. Po ukončení Prírodovedeckej fakulty sa mi moja zábavka stáva živobytím. Začínam spolupracovať s veľkým svetom prírodopisného filmu na mojom prvom veľkom filme “Hulík a jeho bobry” pre rakúsku ORF v cykle Universum. Moje fotografie sa prvý krát dostávajú do českej edície National Geographic. Splnený sen tesne po prelome tisíročí. A čo bolo ďalej? Svoj príbeh sa snažím prerozprávať fotografiou a filmom. Stále cestujem a objavujem vhodné motívy a príbehy zvierat, ktoré budú ochotne pózovať pred fotoaparátom či kamerou. Ale bohužiaľ neporušených miest a množstvo zvierat, ktoré by sa chceli dať “ľahko” zvečniť rapídne ubúda, preto sa čoraz viac a intenzívnejšie začínam venovať aj ochrane prírody a krajiny, aby aj budúce generácie mali tú možnosť ešte niečo vidieť…
Tomáš Hulík používá:
Peak Design Travel Backpack 45 L | Peak Design Capture | Peak Design Slide Lite | Peak Design Tech Pouch
Veľmi vzácna situácia pri rieke Morava na mieste Devínske Jazero, ktoré mám hneď za domom a som tu každú voľnu chvíľu. Za dve desaťtorčia, čo tam chodím sa mi na lúkach Devínskeho jazera nepodarilo stretnúť jeleňa. Jeden januárový deň pri monitoringu orlov kráľovských a orliakov morských mi zrazu popred objektív niekoľkokrát prebehlo toto stádo jeleňov. vždy to bol okamih, až som ich našiel na konci lúky. Bohužiaľ som nechtiac a hlavne nevedomky potočil ovládačom na Nikon D500 a prestavil som čas až na 1/4000… Pri kontrole fotiek som hrôzostrašne nadával, pretože boli šialene podexponované… Ale v počítači sa stal malý zázrak a dalo sa z toho niečo vytiahnuť. Síce zašumené, ale ostala nádherná atmosféra. Teda aspoň ja ju mám rád, aj keď sa asi jedná o moju technicky najpokazenejšiu fotku…
Fotografia rysa ostrovida z projektu Návrat rysov. Zo zoologickej záhrady v Ostrave sme v rámci spoločného projektu vzali na starostlivosť a návrat do voľnej prírody dve mláďatá rysa - Lízu a Mura. Po roku starostlivosti strávenom v Národnom parku Veľká Fatra sa rysi stratili v tieni stromov a začali si žiť svoj slobodný život v divočine národného parku. Z tejto fotografia sa stala moja najúspešnejšia a najpredávanejšia fotografia vôbec. Dokonca svojho času som dostal potešujúci email od Apple, či im dám worldwide práva na túto fotografiu, pretože si ju vybrali na shortlist na promo svojho nového operačného systému, ktorý v tom čase pomenovávali po veľkých mačkovitých šelmách. Bohužiaľ v roku 2013 nevychádza operačný systém Lynx, ale OS X Mavericks. Apple zmenil pomenovávanie systémov na miesta z ich domovského štátu…
Na fotografiu kamzíkov v jaskyni v Belianskych Tatrách som čakal sedem rokov. Vždy, keď som bol na tom mieste, som kontroloval okolie a jaskyňu, či sa tam nenachádzajú kamzíky. Až v rámci nakrúcania filmu Divoké Slovensko som sa rozhodol, že ten záber musím mať vo filme. Strávili sme v okolí jaskyne päť dní… Cez jaskyňu bol nádherný pohľad na panorámu Vysokých Tatier. Akurát keď padla hustá hmla, v jaskyni sa objavili vytúžené kamzíky. Samozrejme, že som nadával ako pohan na tú hmlôu, ale nakoniec som usúdil, že takáto čiernoviela atmosféra bola omnoho magickejšia, než výhľad na Tatry… Alebo som sa mýlil?
Moja najobľúbenejšia fotografia zo skoro sedem ročného pozorovania rodinky bobrice Ráchel, ktorá sa dostala aj do National Geographic. Okolo roku 2000 sa fotilo ešte na analógové fotoaparáty, v tomto prípade Nikon F90X a diapozitívy. Neviem si to už v súčasnosti ani predstaviť, mať k dispozícii 36 obrázkov na jeden film. Na druhej strane sme si museli veľmi dobre rozmyslieť, kedy zmačkneme spúšť. S bobricou Ráchel sme sa počas 1000 a jednej noci veľmi skamarátili, brala nás ako súčasť svojho životného priestoru a dovolila nám nahliadnuť do tajov bobrieho života.
Pre zmenu jedna z najťažších fotografií. V skalných obydliach v Brhlovciach som si všimol, že v čiernej kuchyni v jednom z domčekov je množstvo netopierov, podkovárov malých. A že aj vyletujú hore komínom. Našťastie som mal so sebou zázračný objektív Nikon 105mm f1,4, čo mi umožilo v tej absolútnej tme aspoň trochu rýchlejšie časy na hbité lietajúce netopiere, plne otvorená clona f1,4, a šialené ISO 8000. Samozrejme Nikon D850, ktorý to stíhal zaostrovať. nepodarených fotografií bolo veľa, ale zopár, s ktorými som bol spokojný sa našlo.
Pošlete nám na misa@peakdesign.cz svoji nejpovedenější WILDLIFE fotografii s krátkým příběhem (stačí pár vět). Sám Tomáš Hulík vybere ty nejpovedenější a ti od nás získají jako výhru Peak Design Capture!
Fotografii stačí zaslat v rozměru 2048 px po delší straně. Zasláním fotografie souhlasíte s jejím zveřejněnín na sociálních sítích Peak Design CZ/SK (vždy s uvedením autora). Soutěže se může zůčastnit každý z Česka nebo Slovenska s dovršeným věkem 18 let. Výhra není vymahatelná ale nebojte se, výherce ji dostane. Fotografie můžete posílat do 31. ledna 2023. Výherce vybereme v prvním únorovém týdnu.
Keby sa ma niekto spýtal, aké je moje najobľúbenejšie miesto a kde najradšej fotím, bez váhania by som odpovedal Afrika, Keňa a Rezervácia Masai Mara, kde vznikol pre mňa tento ikonický záber žirafy masajskej pri výchádzajúcom slnku. Ranňajšia game drive alebo safari sa v tom čase nemohla začať lepšie. Nadôvažok to bol môj prvý deň pri prvej návšteve v tomto nádhernom kúte sveta. Miesto, kam sa veľmi rád vraciam a ktoré mi vždy pripraví nezabudnuteľné zážitky. Dobrá fotografia sa podarí nie až tak často, ale zážitky ostávajú. A práve preto fotíme, alebo sa mýlim?
Absolútnym pravidlom je etika. Nevyrušovať zvieratá a prírodu v honbe za najlepším záberom. V prírode musíte byť neviditeľný, inak svojím vyrušovaním môžete spôsobiť nenávratné škody. Na druhej strane je veľmi dobré, ak toho viete čo najviac o správaní, či výskyte zvierat, ktoré sa chystáte fotografovať. Nevyhnutnosťou je byť trpezlivý. Ten vysnívaný záber raz určite príde. A malá rada na záver. Nesnažte sa fotografovať zvieratá na celé políčko. Takých encyklopedických fotografií sú mraky. Určite viac vynikne zviera odfotené vo svojich prirodzených podmienkach, alebo pri nejakom zaujímavom správaní sa. Dobré svetlo a pevné nervy.
© 2026 Peak Design CZ/SK Deník